Táto lokalita je plná štôlní, avšak jedna z nich je známa nielen na Slovensku. Reč je o rozsiahlom banskom diele s názvom Manó. V roku 2008 sa ukončila ťažba, aj napriek tomu, že v podzemí stále ostala zásoba sideritu. Areál závodu sa postupne rozoberá, a areál bane už rozobrali zberači kovov.
Píše sa koniec 19. storočia, a v obci Rovné-Burda sa práve otvára nová magnezitová baňa. Už o pár rokov neskôr v nej však namiesto baníkov fárajú väzni, vojaci v zajatí. Po vojne ťažba magnezitu stagnovala a jedna časť bane zostala zatopená. Obyvatelia boli odkázaní na poľnohospodárstvo a lesy. Po oslobodení nastal nový rozvoj ťažby magnezitu.
Na vstupe sú mohutné železné dvere, ktoré naznačujú, že na prieskum podzemia môžeme zabudnúť. Po chvíli však zistíme, že nepredstavujú žiadnu prekážku, a tak vstupujeme do bane. Prvé čo vidíme je zával a voda. Nad hlavami máme veľkú dutinu, ktorá však nevznikla závalom. Ponad portál totiž vedie cesta ku chatám.
Vrátim sa však ku obci Vyhne a úchvatnej štôlni Alžbeta. Jej portál sa nachádza len pár krokov od lesnej cesty, no pôsobí veľmi nenápadne. Už na prvý pohľad zaujme dokonalá výmurovka pri vstupe do bane. Vstup sa nachádza na úrovni neveľkého potoku, takže v úvodnej časti štôlne sa nachádza blato zhruba po lýtka.
Pri chodníku sme našli starú banskú prilbu, ktorá naznačila, ze sa približujeme k cieľu. Vchod do podzemia je relatívne nenápadný, takže sme ho hneď nenašli. Nakoniec sa nám ho podarilo nájsť, a mohli sme vstúpiť do podzemného sveta.
