Baňa X, alias pracovný tábor

Dnes si predstavíme baňu, ktorej minulosť je rovnako temná, ako jej vnútro. Pravda, v každej bani je temnota, ale nie každá slúžila ako pracovný tábor. Možno si predstavíte komunistické Československo, no posunieme sa ešte hlbšie do histórie, konkretne do čias prvej svetovej vojny. 

Píše sa koniec 19. storočia, a v obci Rovné-Burda sa práve otvára nová magnezitová baňa. Už o pár rokov neskôr v nej však namiesto baníkov fárajú väzni, vojaci v zajatí. Po vojne ťažba magnezitu stagnovala a jedna časť bane zostala zatopená. Obyvatelia boli odkázaní na poľnohospodárstvo a lesy. Po oslobodení nastal nový rozvoj ťažby magnezitu.

Baňa je hlboká 200m, a je rozdelená na 5 obzorov, teda poschodí. Menšie sklamanie je, že každé poschodie okrem 0 je pod vodou. 0 obzor má celkovú dĺžku do 2-3km, a jednoznačne si vás získa svojou jedinečnou atmosférou. 

Po vstupe na nás čakal menší zával, a za ním relatívne dlhá hlavná chodba razená v bridlici, ktorá doslova pohlcovala svetlo z našich čeloviek. Nesmelo sme sa dostávali hlbšie a hlbšie do bane, až sme narazili na prvú odbočku. Chodba bola zatarasená závalom, no dalo sa pokračovať. Vzhľadom na stav, v akom sa chodba nachádzala sme sa rozhodli, že budeme pokračovať rovno hlavnou chodbou. Bola to chyba, nakoľko sme prišli o možnosť prezrieť si jednu z dvoch šácht. 

Čoskoro sme sa dostali ku ďalšej odbočke vedúcej na "medzihorizont" a veľkému závalu. Tentokrát sa zrútila celá časť stropu, čo znamenalo, že sme museli postupovať po hajcmanoch. Na zemi sa objavil chodník z pažníc, ktoré slúžili na podopieranie stropu. Na jeho konci na nás čakalo niečo, čo sa len tak nevidí.

Pozerali sme sa na torzo konštrukcie výťahu. Táto časť bane je dosť známa, a nadpriemerne zachovalá. Na železe nebola skoro žiadna korózia, dokonca sa zachovala aj pôvodná farba rebríkov. 

Čakalo na nás ešte jedno prekvapenie v podobe strojovňe výťahu. Táto bola hlavná, a teda aj veľká. Nachádza sa v nej strmé schodisko vedúce až nad šachtu. Na jej opačnej strane sa nachádza vstup do chodieb vedúcich hlbšie pod kopec. Nás však zaujímala zatopená úpadnica, na ktorej stenách je možné vidieť žilu magnezitu.

Samozrejme sme si prešli aspoň časť chodieb, kde sme našli ešte 2 zatopené šachty a spolu asi 5 vozíkov. Kde tu sa na stenách zachovala aj rúra, ktorá povodne viedla vzduch hlbšie do podzemia. Baňa však nieje úplne mŕtva, nakoľko v nej zimnú netopiere. 

Na toto miesto sa ešte pár krát vrátim, koniec koncov, jedná sa o jednu z mojich top lokalít, a úplne prvá veľká moderná baňa ktorú som navštívil.