Baňa X, alias pracovný tábor part 2

Sú miesta, kde môže byť smrteľník len veľmi krátku dobu. Dvojnásobne to platí o Bani X, v ktorej našlo miesto večného odpočinku množstvo zajatcov počas prvej svetovej vojny. 

Baňu otvorili koncom 19. storočia. Nachádza sa v nej bohaté ložisko o veľmi dobrej kvalite, podľa pamätníkov bol magnezit z tejto baní kvalitnejší, než z baní v Lubeníku či Jelšave. Jej hĺbka je okolo 200m a rozdelená je do 5 horizontov, avšak dnes je prístupný už len 0.

Zažila dva úpadky, dve svetové vojny i okupáciu. História tejto bane je však krvavá, temná a plná utrpenia. Zajatci tu nútene pracovali v geologicky nestabilných podmienkach, a na ich bezpečnosti v tej dobe nikomu nezáležalo. O histórii tejto bane počas druhej svetovej vojny v podstate neexistuje žiadny záznam, avšak v jej útrobách sa dá dodnes v bočnej chodbe vidieť banský vozík prestrieľaný skrz na skrz od samopalu. 

V bani existuje určitá hranica, ktorá sa nachádza za veľkou strojovňou. Od tohoto bodu sa začnú svetlá bezdôvodne vypínať, baterky svetiel a mobilov sa rýchlo vybíjajú a začína stúpať radiačné žiarenie. 

Niečo podobné sa udialo aj nám počas druhej výpravy do bane. V jednej z vedľajších chodieb, ktorá pravdepodobne viedla do komôr (dnes sú všetky odbočky z tejto chodby zavalené) sa začali diať vyššie opísané udalosti. Cestou do chodby bola hodnota radiácie rovnaká ako v celej bani, avšak cestou nazad začala prudko stúpať. Jej hodnoty sa dokázali zmeniť už po prejdení jedného kroku. V tomto mieste došlo aj ku poklesu koncentrácie O2 na 20.2%, pričom vo zvyšku bane bola koncentrácia stabilná, teda 20.8%. 

Rovnako, ako pri prvej mojej výprave do Bane X nás z danej chodby niečo vyhnalo. Počas prvej výpravy sa mi zdalo, že v diaľke počujem hlasy (v baniach bežný jav vďaka vode dopadajúcej na rôzne materiály alebo tečúcej do šachty), a vzduch prudko bez varovania oťažel. Taktiež sa mi tu z nejakého dôvodu rýchlejšie vybila čelovka, hoci som v nej mal nové baterky vymenené v neďalekej strojovni. Počas druhej výpravy sa v rovnakej chodbe začal samovoľne vypínať reflektor, no po návrate na hlavnú chodbu zas fungoval normálne. Okrem svetla začala blbnúť aj kamera. Všetko videla rozmazane aj napriek tomu, že bola nastavená na najkvalitnejší 4K záznam. 
Pri ceste do bane v hlavnej chodbe kvapkala voda zo stropu, no pri spiatočnej ceste sme zbadali, že na pár miestach už tiekla. Postupne sa však dostávame ku kontroverznej časti tohto článku. 

Pri prieskume štôlne v Hnilčíku sa mi stalo, že od jedného bodu som mal nepríjemný pocit a niečo ma začalo hnať von z bane. Po návrate na povrch sa predomnou uvoľnil kameň zo stropu pár metrov od portálu. Ako to však súvisí s Baňou X? Niečo podobné sa stalo aj tu, avšak môjmu kolegovi prieskumníkovi. Niečo ho hnalo von z bane tak, že som za ním nestíhal prechádzať cez závaly. Hoci neverím na paranormálne javy, sú miesta, na ktorých je určená 'vyššia moc'. Pri tomto mieste by som sa ani nečudoval, ak by to bola pravda vzhľadom na históriu, akú baňa má. Čo ma však zaráža je fakt, že po návrate ku portálu ma niečo lákalo vrátiť sa do útrob bane ešte raz.

Možno to celé znie ako rozprávka, no podobné situácie v baniach zažilo viacero baníkov či prieskumníkov. Staré banícke povery a legendy rozprávajú o postavách varujúcich baníkov pred nešťastím, ale aj o nafáraní bohatej žily nerastov. Pravdepodobne sme tak mali tú česť zažiť podobnú udalosť na vlastnej koži. Vzhľadom na nové menšie závaly, ktoré sme počas prieskumu našli a na zvýšený prietok vody tečúcej zo stropu sa dá povedať, že nás niečo/niekto varoval pred novým závalom. Táto teória sa však potvrdí až po opätovnom návrate do vane za pár rokov.

Video:

https://youtu.be/8CJSlzwI_HY?si=1g-kcT2Z0YMcYVAH<br>