Bane Horný a Dolný Augustín
Obe štôlne sa nachádzajú blízko hlavnej cesty. Ako prvú preskúmame vyššie položenú - Horný Augustín. Vstupný bod je dobre viditeľný už z lesnej cesty. Otvor je dostatočne veľký, takže sa nikam netreba plaziť. Na zemi ešte ostali koľajnice, no pozostatok vozíku a karbidovej lampy už z bane zmizol. Najskôr sme sa domnievali, že skončili v blízkej šachte, no až neskôr sme sa dozvedeli, že ich vytiahli členovia miestneho spolku.
Postupujeme hlbšie do chodieb. Voda padajúca do hlbokej šachty vytvára zvuky podobné hlasom, no v bani sme nikoho nestretli. Nasledujeme zvuk padajúcej vody a dostávame sa ku už spomenutej šachte. Hlboká môžeme byť odhadom 30-40m, a vedie do nižšie položenej štôlne Dolný Augustín. Od šachty pokračujeme hlbšie do bane hlavnou chodbou. Na stene je varovanie pred prítomnosťou CO2. Plyn sa v bani skutočne objavuje, avšak počas nášho prieskumu panujú priaznivé atmosferické podmienky, a tak môžeme bezpečne prejsť takmer celú baňu. Z hlavnej chodby sa odpájajú nie veľmi dlhé bočné chodby, ktoré po pár metroch končia čelbou. V jednej z nich sa ukrýva v poradí už druhá šachta, ozbačená ako Š2.
Pomaly sa dostávame na miesto, ktoré charakterizuje štôlňu. Zo stropu sa tvoria zaujímavé čierne kvaple, ktoré vytvárajú jedinečné scenérie pre fotenie. Smutné však je, že niekomu kvaple očividne vadili, a tak sa ich rozhodol odbiť a hodiť na zem. Na moje sklamanie sa tieto kvaple objavujú len v jednom úseku hlavnej chodby, no pred nami sú ešte stále tri zaujímavé časti. Prvou z nich je bočná chodba, v ktorej sa dodnes zachoval drevený násypník a vedro. Na jej konci sa nachádza ďalšia šachta, za ktorou chodba končí čelbou.
V bani sa nachádza ešte jedna unikátna vec, a tou je, lepšie povedané sú, pammukale. V skratke sa jedná o útvar, z ktorého vyteká termálna voda. Nie som si úplne istý, či sa nám podarilo nájsť aj toto miestach, pretože na fotkách sa zdalo väčšie a krajšie. Našli sme iba niečo ako zmenšenú verziu pammukale vytvorenú v blate. O prítomnosti termálnej vody by sa dalo diskutovať, nakoľko v bani nebola takmer žiadna para.
Dostávame sa takmer na koniec hlavnej chodby. Stojíme pred zaujímavou križovatkou, v ktorej sa hlavná chodba vetví na dve strany. Pravá vetva po chvíli končí, a tak pokračujeme ľavou. V nej po pár metroch začína stúpať výška vody, a tak sa otáčame a vraciame sa ku vstupu. Čaká nás ešte Dolný Augustín.
Vstup do tejto bane je o poznanie nenápadnejší a nebezpečnejší. Do útrob bane sa musíme preplaziť cez úzky otvor, z ktorého sa ako bonus uvoľňuje divná hornina. Po preplazení nás privíta odporné mazlavé blato siahajúce nad kolená. Super na ňom je, že hravo schová každú nástrahu v podobe balvanov alebo dreva, ktoré spadli zo stropu či stien. Už po pár metroch rozmýšľam, či má cenu v tomto kentuse pokračovať. Pred nami sa objavuje križovatka, a blato sa začína riediť vodou. V odbočke je vidno vyšlapanú cestu, no od pokračovania chodbou nás odráža podivná para držiaca sa tesne pri strope a nepríjemný zápach. Vydávame sa preto doprava, smerom ku šachte s rebríkom. Tá vedie do štôlne, ktorá je o pár desiatok metrov nižšie pod nami. Rovnako do šachty tečie voda. Len ťažko sa dá predstaviť, v akom stave môže byť, keď je položená najnižšie.
Od šachty sa pomaly vraciame cez husté blato nazad ku vstupu a tajne dúfame, že sa ešte nestihol zrútiť. Na povrchu zisťujeme, že oranžové blato, ktoré okrem iného obsahuje v nízkej koncentrácii aj kyselinu sírovú, sa nebude dať len tak ľahko odstrániť. (Po tomto prieskume som mal pozostatky blata zo štôlne Dolný Augustín na prsačkách ešte dobrého pol roku, keďže nechcelo pustiť ani za svet :D)
Okrem oxidu uhličitého v baniach Augustín číha aj radiácia. V hornom Augustíne nedosahuje extra nebezpečné hodnoty, no v dolnom Augustíne dokázala radiácia v zadnej časti bane údajne spôsobiť popáleniny jednej skupine z Poľska.