Opustené slané bohatstvo Šariša

Dnes sa znovu pozrieme na príbeh Prešovského Solivaru. V predošlej časti sme sa spoločne pozreli na príbeh samotného závodu a šachty Leopold, a dnes si predstavíme ťažobné vrty a soľné jamy. V oboch sa stále nachádza voda bohatá na soľ, teda soľanka. 

Príbeh soľného baníctva pozná azda každý obyvateľ mesta Prešov. Svojho času závod produkoval najkvalitnejšiu soľ v okolí, no táto sláva už dávno zašla. Tak, ako je na Slovensku pri ukončení banskej činnosti zvykom, ani Prešovské ložisko nebolo riadne zlikvidované a zabezpečené, preto sa dnes znovu hlási na scénu ako potenciálna enviromentálna hrozba. Lepšie povedané, v tomto prípade boli nedostatočne zabezpečené pred vandalmi. Na internete sa dajú nájsť niekoľko rokov staré články a videá o havarijnom stave vrtov, z ktroých nekontrolovateľne na povrch z podzemia vyteká soľanka. Podľa zdrojov dosiahol prietok z jedného vrtu až 6L/min, čo je celkom slušné číslo hovoriace o veľkom tlaku pod povrchom. 

V podzemí sa nachádza veľká dutina zaplavená vodou, ktorá sa pod povrch pumpovala za účelom ťažby. V každom vrte sú umiestnené dve rúry. Cez jednu sa pod tlakom do ložiska tlačila sladká voda, ktroá sa obohatila o rozpustenú soľ, a následne ju tlak vytláčal nazad na povrch, kde sa z nej následne odparovaním získavala soľ. Zhruba takto v skratke prebiehala ťažba až do roku 2009, kedy definitívne ustala. V tomto roku banské pole spoločne s vrtmi zabezpečila firma Solivary, a.s., ktorá už bola toho času v konkurze. 

Solivary, a.s. po čase prišli o dobývací priestor, ale ešte predtým stihli vrty dobre zabezpečiť. Pred vyčíňaním prírodných elementov bolo teda dané prostredie chránené, pred ľudskou povahou však nie. Vandali mechanizmy rozkradli.
Príbeh Prešovských Solivarov je zamotaný o to viac, že si ich v jednotlivých časových úsekoch prehadzovali medzi sebou štát a súkromné firmy. Solivary, a.s si prenajímali zariadenia od firmy Kolifaktor.

A tu sa to opäť začína trošku zamotávať. Značku Prešovská soľ predal Kolifaktor rakúskej firme, ktorá plní vrecúška svojou vlastnou soľou zo Salzburgu. 157 vrtov však mala odkúpiť slovenská spoločnosť EKOFARMA, s.r.o.  Kto je teda za vrty a ich zabezpečenie zodpovedný? Pravdepodobne nik. Soľanka dodnes voľne vyteká z vrtov, a dostáva do pôdy a povrchových vôd. 

O stave vrtov som sa presvedčil na vlastné oči. Hoci už voda netiekla prúdom pod vysokým tlakom, v teréne sú jasne čitateľné miesta, kadiaľ voda zvykne tiecť. Okolo dvoch vrtov je možné vidieť i malé jazierko, okolo ktorého sa vyzrážala soľ do zaujímavých útvarov. Tieto útvary vznikli aj na rúrach vedúcich pod zem. Hoci na tomto území hrozí prepadnutie vydobytého priestoru, nikde som nevidel značky informujúce o zákaze vstupu na závalové územie. Nechcem nič predopvedať, no zatiaľ sa zdá, že aj v tomto prípade sa bude dodržiavať pravidlo nulovej prevencie a následné predražené hasenie problému podobne ako sa deje na bani Manó v Nižnej Slanej. 

Ešte v roku 2023 sa hovorilo o hrozbe prepadnutia poddolovaného územia a nutnosti zabezpečenia tohto banského priestoru. Štát je síce majiteľom nerastného bohatstva, no od problémov dáva ruky preč. Situáciu malo riešiť mesto, ktoré však banské dielo zabezpečiť nemôže, pretože pozemky okolo vrtov sú súkromné, majiteľ vrtov je spoločnosť, ktorá sa však nedá dohľadať, a ložisko patrí štátu. Ak by sa štát reálne zaujímal o svoje nerastné zásoby a ich stav, vrty by už dávno zasanovali Rudné bane, teda štátna firma. Ku ich fungovaniu a činnosti stačí ako príklad uviesť napríklad bane Manó v Nižnej Slanej alebo Agnes v Poráči, odkiaľ tečie banská voda bohatá na ťažke kovy ako arzén a iné. Ostáva teda len dúfať, že ku spomínanému prepadnutiu celého územia skutočne nedôjde.

Podobnou enviro záťažou sú aj soľné jamy, alebo jazerá, kde je dodnes napustená voda s vysokou koncentráciou soli. Tie neprešli takmer žiadnou rekultiváciou, a rovnako tak nebolo rekultivované ani ich bezprostredné okolie. Síce nie sú až tak rizikové ako niektoré staré banské odkaliská plné ťažkých kovov, no aj tak ukazujú, že útlm baníctva na Slovensku neprebehol tak, ako sa očakávalo.