Po stopách dávneho baníctva Volovských vrchov

Volovské vrchy - pohorie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou baníctva a baníckej histórie. Za čias ríše kráľovskej sa pod vrcholmi rozprestieralo banícke mestečko, dnešný Smolník. Hoci by sa z názvu dalo povedať, že v kopcoch nad Smolníkom sa po stáročia ťažil smolinec, opak je pravdou. Miestne žily sú bohaté na železo, meď, ale aj arzén. 

Po roku sme sa v novej zostave opäť vrátili, no tentokrát sme kráčali po stopách baníkov starcov. Miestne podzemie je nekonečné, no jeho značná časť je dnes bohužiaľ neprístupná. Štôlne boli likvidované odstrelom, uzavrel ich zával, alebo ich zaplavila voda a sedimenty. Netreba však strácať nádej, pretože snaha a pátranie budú odmenené bohatou pastvou pre oči. Vďaka bohatej zásobe železa a medi sa v baniach vytvárajú nádherné limonitové útvary a náteky, ktoré dodávajú jedinečnú a neopísateľnú atmosféru.

V úvode nášho pátrania sa pokúšame nájsť štôlňu Mier, o ktorej existencii sa nezachovali takmer žiadne dôkazy, okrem troch fotiek na internete. Cestou ku súradnicami označenému bodu, kde sa má nachádzať portál míňame kopec, ktorého značná časť sa zrútila. Zával poodhalil výdrevu, ktorá prezrádza prítomnosť štôlne. O pár metrov ďalej skutočne nachádzame otvor v skale, no jeho stav dávno nespĺňa kritériá pre bezpečný vstup do podzemia. 

Po chvíli sa dostávame na miesto, kde by sa mal nachádzať portál štôlne mier. Miesto betónového portálu však nachádzame len prepadnutú chodbu bez možnosti nahliadnutia dovnútra. Ak bola prepadnutá štôlňa skutočne Mier, prišli sme neskoro. Stále je však možnosť, že štôlňa Mier je niekde úplne inde, a súradnice, ktoré som mal uložené v mape boli nepresné. Nevadí, v okolí sú ešte dve moderné štôlňe - jedna odstrelená tesne za vstupom, a z druhej by mala tiecť farebná voda. Rozhodli sme sa teda pokračovať proti prúdu neveľkého potoka, ktorého voda mala skutočne oranžový nádych. Na dne sa postupne pozvoľna zvyšuje koncentrácia sedimentov, ktoré pochádzajú z bane - pre nás dobré znamenie a nádej na nájdenie portálu. 

Potok nás priviedol na lúku s altánkom. Údajná otvorená štôlňa je niekde blízko, veď aj voda v potoku je slabo zafarbená. V skale nad potokom je vidieť otvor, a tak sa ku nemu vydávame. Prechádzame okolo veľkej čiastočne zasypanej šachty, až sa dostávame ku otvoru v skale. Aké prekvapenie, že to nebola štôlňa, ale druhá šachta. Táto však mohla mať hĺbku okolo 30-40m.  Zostupujeme nazad ku potoku a pokračujeme proti jeho prúdu až ku odstrelenej štôlni. Jej odkopávanie by sa neoplatilo, preto sa presúvame na zaujímavú lokalitu tesne pri odstrelenej štôlni. Na stromoch sa stále zachovali značky varujúce, že územie je poddolované a platí tam zákaz vstupu. Očividne už nikoho tieto varovania netrápia, keďže v  oblasti stretávame tri hubárky. Nakoniec sa vydávame preveriť ešte druhý breh potoka. Tu nachádzame ďalšiu prepadnutú štôlňu, po ktorej ostal mohutný kráter dlhý niekoľko sto metrov a hlboký aj 10-15m. Už si začíname myslieť, že nič nenájdeme a pomaly sa vydávame nazad ku autu, keď zrazu narazíme na otvorenú historickú štôlňu. Bola síce nízka, no hneď v úvode sú na stene limonitové náteky. Okrem nátekov sme zbadali aj stopy nejakého zvieraťa, ktoré si štôlňu pravdepodobne zvolilo za svoje zimovisko, preto do štôlne radšej nevchádzame. 

Po návrate ku autu ma napadlo pozrieť na mapu, či náhodou neukáže niečo v okolí. Na mape sa objavili kladivká značiace ústie štôlne, ktorá bola vzdialená len 50m od nás. Vydávame sa teda na označené miesto, no štôlňu nenachádzame. Namiesto nej pred nami stoja pozostatky kamenných múrov banského domu. Za pár sekúnd sa tak presúvame časom stovky rokov dozadu. V okolí pozostatkov banského domu nachádzame aj historické banské pole, zavalené ústie, pingu, a farebný potok vytekajúci z bane. Znovu tak sledujeme potok až ku prameňu - čiastočne zrútenému ústiu štôlne. Tentokrát však máme šťastie a skutočne vstupujeme do podzemia. Štôlňa, do ktorej sa nám podarilo vstúpiť je zatopená a hĺbka blata je hneď v úvode nad kolená. Pár metrov za vstupom je múr, za ktorým je hladina blata a vody násobne vyššia. V diaľke je vidno aj zával v podobe popadanej a spriečenej výdrevy. 

Na záver sa presúvame na ložisko Rothenberg. Naším cieľom sú štôlne Rothenberg vyšná a nižná. Avšak vstúpiť sa nám podarilo len do štôlne Ladislav, a nahliadnúť sa dalo aj do šachty Rothenberg.

Video:

https://youtu.be/LGOR0NDKQJI