Smrť v tajomných útrobách podzemia

V čase, keď vzniká tento článok, v niekdajšej uhoľnej bani v obci Koš už pravdepodobne baníci z Hlavnej banskej záchrannej služby vyťahujú z nefunkčnej šachty telá dvoch prieskumníkov. Prieskumníkov, ktorí sa udusili pre nízku koncentráciu O2 v šachte. 

 V tomto prípade nastáva otázka, prečo si dvaja nešťastníci nezobrali na prieskum merač. Podľa faktu, že do bane plánovali vstúpiť šachtou, teda po lane, sa pravdepodobne nejednalo o niekoho, kto do podzemia vstupoval prvý krát. Predsa len, na zlanenie treba určité vybavenie a skúsenosti. Museli taktiež vedieť, ako je to v uhoľnej bani s plynom, hlavne pokiaľ sa nevetrala 2 roky. Aj funkčné uhoľné bane majú často problémy s prítomnosťou metánu či iného banského plynu, takže si dokážete predstaviť, čo sa deje v nevetranej bani. Prečo teda ignorovali tento fakt, a do bane plánovali vstúpiť bez meračov? Na túto otázku sa už nikdy nedozvieme odpoveď.

Zlaňovanie samo o sebe je už dosť značné riziko. Okrem iného je problémom aj koncentrácia kyslíku. V bežnej horizontálnej štôlni sa situácia, keď dôjde ku poklesu koncentrácie O2 dá vyriešiť jednoducho - prieskum sa jednoducho ukončí a čo najrýchlejšie sa opúšťa zamorený priestor. Ak je človek zavesený na lane a dôjde ku rovnakej situácií, riešenie je už komplikovanejšie. Keďže na zostup sa používa istenie - postroj, na ktorý sa zapína brzda a iné blokanty na zabránenie voľného pádu, a toto istenie sa odopína až po dosiahnutí povrchu. Na spiatočnú cestu sa znovu človek pripája ku lanu, avšak pomocou hrudného blokantu a iného vybavenia. To naznačuje, kde je problém v situácii, keď dôjde ku poklesu koncentrácie O2 počas zostupu šachtou. Vymeniť istenia a výstroj zaberie dosť času, nehovoriac o výmene istenia priamo na lane. Človek to jednoducho nestihne, a zadusí sa. 

Nízka koncentrácia kyslíku je zradná aj v tom, že ak človek nemá merač, ktorý dokáže zaznamenať aj nepatrný pokles, tak nedostatok kyslíka pocíti, až keď je neskoro. Spoliehať sa na zapaľovač, ktorý potrebuje ku horeniu aj malé množstvo kyslíka ( navyše ho aj spotrebováva) nestačí. Ako sa teda prejavuje v podzemí? Pokiaľ máte merač, zistíte to hneď. Pokiaľ však merač nemáte, v závislosti od koncentrácie O2 a druhu plynu, ktorý kyslík vytláča (CO2, metán...) začnete pociťovať teplo, únavu, bude sa vám ťažšie chodiť, budete pociťovať potrebu sadnúť si, až nakoniec zaspíte. Zaspíte, a už sa viac nezobudíte.... Všetko toto sa môže udiať v priebehu pár minút. 

Preto netreba podceňovať žiadne varovania, či už v podobe špecifickej mineralizácie, ktorá sa často objavuje na stenách v chodbách zamorených CO2, alebo aj menšieho poklesu koncentrácie O2 na merači. Drvivá väčšina meračov spustí alarm pri koncentrácii 19.5% kyslíku, čo je ešte relatívne bezpečná hodnota. V bežnom prostredí je koncentrácia medzi 20.2%-20.1%. Nebezpečná začína byť koncentrácia pod 19%, zatiaľ čo smrteľná koncentrácia je už pod 15% (záleží od dĺžky pobytu v takomto prostredí). Varovaním môže byť aj minimum, pripadne úplná absencia netopierov, ktoré sa bežne v baniach objavujú podobne ako v jaskyniach. 

Podmienky v baniach sa dokážu zmeniť v priebehu niekoľkých minút a môže sa stať, že chodba, ktorá je bežne prechodná, sa zrazu zaplní plynom v určitom úseku (bežné v bani Stvoriteľ v Hodruši Hámroch). Preto je vždy dôležité vedieť, aké podmienky budú v bani v spojitosti s atmosférickým tlakom vzduchu. Ak je tento tlak vysoký, plyny sa zväčša držia nízko, a tak nepredstavujú väčšie riziko. Pokiaľ je však nízky tlak vzduchu, treba počítať, že tam dole stúpa koncentrácia plynov, ktorá može dosiahnuť smrteľné hodnoty. 

Na záver by som už len dodal, že bez znalostí podmienok v bani, vybavenia a skúseností nevstupujte do podzemia. Respektíve tam nevstupuje vôbec. 

Špecifická mineralizácia objavujúca sa na miestach s vysokou koncentráciou CO2 (nie vždy!)