Staroveké banské tajomstvo
Ku ústiu štôlne sa dostávame po vrstevnici. Cestu lemujú nádherné výhľady na dolinu pod nami, ale aj na sopečné kopce v okolí. Po pravej strane sa objavujú skalné bralá obrastené machom, ktorého živá zelená farba nenápadne napovedá, že zime dávno odzvonil pohrebáčik. V jednom z brál je ústie krátkej prieskumnej štôlne, ktorá končí rozrážkou v tavre písmena T.
Od tejto prieskumnej štôlne pokračujeme po niečom, čo až nápadne pripomína veľkú haldu. Neďaleko od tohto miesta sa skutočne nachádza ústie, no to nie je náš cieľ. Ten sa nachádza o niekoľko sto metrov ďalej. Pri ústí štôlne, ktorú spoločne prejdeme, sa dodnes zachoval pozostatok základov starého banského domu. Do samotnej bane vedú hneď dve možné cesty. Buď priamo cez portál, alebo druhou alternatívnou cestou cez vetrací komín o hĺbke cca 10m.
Pre vstup sme si vybrali tú zaujímavejšiu možnosť, teda zlanenie komínu. Ocitáme sa vo veľkej dobývke, z ktorej pokračujú dve chodby. Jedna z nich je zavalená, preto pokračujeme druhou. Tá vedie až na križovatku. Nad nami sa nachádza úpadnica vedúca nahor, a oproti nám pokračuje cez menší zával chodba ďalej rovno. Samozrejme som sa začal štverať upadnicou, keď som si v je polovici uvedomil, že neviem, ako pôjdem nazad, ak bude úpadnica slepá. Bol pod ňou sice prievan, no ten mohol pochádzať aj z pokračovania hlavnej chodby.
Našťastie úpadnica nebola slepá, a po chvíli sa objavila chodba. No chodba bola akási divná, vysoká. To, čo bolo predomnou, mi vyrazilo dych a zároveň naštrbilo moje presvedčenie, že táto oblasť je plná len "blbodier". Scenú, ktorá sa predomnou otvárala, som už niekde videl - v blbodiere s menom Schopfer. Tu však mala úplne inú atmosféru. Obrovská šikmá dobývka, na ktorej koniec mi nedosvietilo ani svetlo. Rovnako ako v blbodiere Schopfer, aj tu bol jej strop vystužený drevom a piliermi. Baníci starci dobre vedeli, čo robia, keď sa takáto obrovská dutina v zemi dodnes nezrútila. Pravdepodobne tu niekto robil merania, keďže v dutine bolo z jednej strany na druhú natiahnuté akési lano, a v stenách ostali zameriavame body.
Zostupujeme na dno dobývky a pred nami sa objavuje z časti zavalená chodba. Váhame, či budeme pokračovať chodbou, alebo sa pokúsime dostať na vrch dobývky a zistíme, či z nej nevedie ďalšia chodba. Nakoniec sa preplazíme cez menší zával a pokračujeme hlbšie do bane. Pred nami je znovu križovatka s troma pokračovaniami. Jedno vedie ku malému jazierku, druhé do chodby, ktorá končí čelbou, a tretia... No, povedzme, že tá vedie do pekla. Strop v nej sa postupne znižuje, až sa pred nami objaví hlboká priepasť, na ktorej strope zimuje kolónia netopierov. Priepasť je v skutočnosti už tretia dobývka, no je tak strmá, že bez lana sa nižšie pokračovať nedá. Od nej pokračuje ešte krátka chodba s výmurovkou, no je slepá. Filip sa rozhodol zísť na okraj priepaste aby ju mohol odfotiť, a hneď ma napadla pesnička "I belive I can fly". Tiež som zistil, že mobil mi tu ukazuje plné wifi pripojenie. Filip teda skúsil otvoriť Facebook, kde na neho vybehol "MUDr" Bukovský s vetou "No to je veľmi dobré že ste tu!"😃
Vraciame sa preto nazad a pokračujeme hore druhou dobývkou. Lepšie povedané, hore pokračuje už len Filip a ja ho čakám na dne dobývky. Podarilo sa mu dostať na ďalší obzor vedúci až na povrch. Sú tam chodby razené pomocou ohňa a zaujímavé farby.
Na záver ešte zdolávame upadnicu a pokračujeme do hlavnej chodby, ktorá už ako sme zistili, vedie ku tretej strmej dobývke s netopiermi. Nedá sa z nej už nikam pokračovať, preto sa vraciame nazad ku komínu, kadiaľ sme do bane vošli. Von však nejdeme po lane, ale cez portál.
Ešte pred samotným vstupom do komínu sme trénovali zlanenie. Plán bol pôvodne najskôr zlaniť previs nad portálom, avšak od toho po Filipovom pokuse zišlo. Nad previsom bol strom (alebo kriak či čo to vlastne bolo :D), ktorý sa počas Filipovho zlanenia rozhodol spadnúť a spustiť zo sebou aj "zával" v podobe hliny a kameňov. Výsledkom bol headshot, avšak našťastie bez úrazu.
