Štôlňa Artur dedičná
Táto definícia však neplatí v prípade dedičnej štôlne Artur, ktorá bola vyradená v horizonte dvoch rokov. Jej ústie sa nachádza v dnes už neexistujúcom závode na spracovanie rúd. Po závode ostalo už len pár betónov, ktoré nemo pripomínajú zašlú banícku slávu celého regiónu.
Do samotnej štôlne Artur sme sa vybrali ešte koncom roku 2022. V zimnom období sa v baniach dá naraziť na zimujúce rodiny netopierov, no to neplatí pre Artura. Z nejakého dôvodu tu neboli azda žiadne netopiere. Príčinou je jedovatý plyn sirovodik, ktorého koncentrácia je podmienená tlakom vzduchu v atmosfére. Nám počasie prialo, a tak sme si mohli prezrieť celú prístupnú časť štôlne.
Po prekonaní mohutného závalu hneď v úvode štôlne sa pred nami objavila pôvodná chodba. Samozrejme bola zatopená zhruba po kolená, avšak voda bola priezračne čistá. Vráťme sa však ešte do úvodu štôlne. Ak prieskumníka neodradí mohutný zával, čaká ho zhruba 150m prechod po spadnutej hornine nad úrovňou stropu pôvodnej chodby. V uvoľnenej hornine sa stále dajú nájsť pekné vzorky magnezitu. Kde tu sa dá naraziť aj na zvyšky pôvodnej výdrevy, ktorá mala podopierať strop.
Následne na druhej strane závalu čaká na odvážlivcov brodenie. Voda mohla mať teplotu niečo tesne nad nulou, takže cesta dlhá zhruba 300m až po ďalší zával, ktorý chodbu uzavrel, nebola extra príjemná. Podobné podmienky sú v bani aj v lete, iba voda bude mať o pár stupňov viac. V zatopenej časti sa nachádza odbočka vedúca do skladu. Z tejto časti bolo cítiť zápach síry, a tak sme do skladu nepokračovali.
Niekde na kopci nad dedičnou štôlňu sú ešte ďalšie banské diela, avšak ich stav je otázny. Pravdepodobne budú dávno zavalené.