Štôlňa č.15- Lily, časť druhá

Tento blog vzniká ako pokračovanie série o zabudnutej štôlni Lily v spolupráci s Baníckym cechom horného Spiša . Druhá etapa pátrania po tejto svojho času utajenej štôlni obsahuje pohľad do jej histórie, likvidácie a súčasnosti.

Štôlňa č.15 Lily bola razená počas veľkého hľadania a dolovania ložísk radioaktívnych rúd na území Československa. V počiatkoch na území Slovenska prieskumné práce realizovala podskupina Jachymovských baní, ktorá sa neskôr zmenila na samostatnú banskú spoločnosť Uranpres (uránový prieskum).Prieskumy prebiehali najprv mapovaním anomálií radiačného pozadia, neskôr letecky, vytvárali sa prieskumné vrty o rôznom priemere a hĺbke, jamice, zárezy a v neposlednom rade aj štôlne a šachty. Historicky prvé podzemné prieskumy sa realizovali na území Novoveskej huty, kde sa začala raziť prvá štôlňa č.1 dlhá približne 200m. Počas tohto obdobia sa taktiež začala raziť šachta č.1, taktiež situovaná v Novoveskej Hute. Všetky banské diela, či už vertikálne alebo horizontálne neboli pomenované, ale niesli označenie číslom. Asi najrozsiahlejšie práce sa vykonali na šachte č.3 v Novoveskej Hute, ktorej hĺbka dosiahla cez 600m, a otvorilo sa v nej 5 obzorov o celkovej dĺžke 40 537m. 

Avšak ešte pred príchodom skupiny Jachymovských baní bolo na našom území v rokoch 1949-1959 vyrazených niečo cez 15km podzemných banských diel (celkovo 40 štôlní), viac než 700m vertikálnych banských diel (šachty) a 22 jamíc za účelom prieskumu na rádioaktívne suroviny. 

Prieskum a ťažba rádioaktívnych rúd sa taktiež započal aj v kopcoch Kozích chrbtov, kde sa celkovo našli bilančné zásoby v katastroch 4 obcí. Dve tieto ložiská boli vyťažené kompletne, jedno sa vyťažilo len čiastočne a posledné ťažené nebolo. Naša štôlňa Lily leží práve na treťom, čiastočne vyťaženom ložisku. Práce v oblasti Kozích chrbtov prebiehali v rokoch 1961-1990.

Ťažobné a prieskumné práce tu prebiehali v rozmedzí rokov 1961-90, takže v tomto časovom horizonte sa začala raziť spolu s ďalšími i štôlňa č.15. Jej celková dĺžka dosiahla 2832,4m, čo ju činí najdlhšou štôlňou Kozích chrbtov (resp. vrchov). Počas prevádzky sa v nej vyťažilo 17 289t rúd. Informácie o pomere užitočnej rudy ku hlušine sú dnes nedostupné, avšak určite nie stratené. 
Geológia štôlne je podobná, ako napríklad na Dúbrave (okr. Liptovský Mikuláš), a síce tu boli pozorované prejavy tektoniky prešmykového a poklesového charakteru s úklonom 30°-80° južne, ktoré celé ložisko komplikujú. Preto musela byť štôlňa vystužená banskou oceľovou výstužou kombinovanou železo-betónovými pažnicami. Samotné ložisko je tvorené žilami dioritových porfyritov, a radioaktívne zrudnenie je tvorené šošovkami uraninitu o malej mocnosti od 0,1-2m. Obsah uránu v rude sa pohybuje od 0,06-0,157%. 

Práca baníkov v štôlni č.15 sa veľmi neodlišovala od ďalších baní kde sa ťažila bežná ruda. Baníci tu však mali stanovenú maximálnu radiačnú dávku, po ktorej prekročení mali možnosť ostať pracovať na povrchu, pripadne boli preradení do bežnej rudnej bane. Radiácia, ktorej bol baník vystavený počas pracovnej smeny sa zisťovala pomocou špeciálneho filmu, ktorý po vystavení radiácií postupne menil farbu v závislosti od sily žiarenia. Inak sa podmienky v bani nelíši. Štôlňa bola neustále odvetrávaná, aby sa zamedzilo hromadeniu plynov. Odstrely na čelbách prebiehali za pomoci výbušnín - Danubitu. Pred samotným odstrelom sa vykonávali skúšobné vrty, ktoré potvrdili alebo vyvrátili prítomnosť užitočnej rudy, teda uraninitu. Pokiaľ sa našla v prieskumnom rudná žila pomocou merania radiácie, odpálila sa najprv strana s obsahom U rúd, materiál sa odviezol na povrch, a následne sa odpálila aj hlušina, ktorá putovala na odval (haldu) pred vstupom do štôlne. Jeden rozdiel pri uránovom baníctve však v dobe prevádzky existoval, všetko bolo utajené. Podľa pamätníkov boli štôlne strážené aj armádou, avšak túto informáciu sa mi nepodarilo overiť. 

Likvidácia štôlne prebiehala odstrelom ústia, podobne ako vo väčšine U baní. Príčinou likvidácie bola zmena politickej situácie a útlm rudného baníctva po roku 1990. Ak by baníctvo bolo dotované štátom o niečo dlhšie, v štôlni č.15 - Lily, by sa otvorilo aj druhé ložisko uložené hlbšie pod už ťaženého zrudnenia. Taktiež sa plánovalo otvorenie ďalšej štôlne v blízkosti štôlne č.15, no ku realizácií úvodných otvárkových prác nikdy nedošlo. 

V blízkosti železničnej trate smerujúcej na Košice bola v minulosti taktiež prekládka rúd. Z hlavnej trate tu smerovala vlečná trať, po ktorej sa ku prekládke dopravovali prázdne vagóny, ktoré po naplnení rádioaktívnou rudou putovali na východ do Sovietskeho zväzu na ďalšie spracovanie. Neďaleko preklady sa dodnes zachovalo torzo násypníku, v ktorého okolí sa stále dajú namerať anomálie radiačného pozadia a sem tam aj úlomok žiariacej rudy. Samotná prekládka pôvodne slúžila pre mangánovú baňu, no po ukončení ťažby prešla pod Uranpres a slúžila aj pre štôlňu 15.

Okrem prekládky sa tu taktiež nachádzala aj banská lanovka na prepravu rúd, avšak o jej existencii už len nemo svedčia historické fotografie.

Dodnes sa zachovali aj zvyšky spojovacieho tunela, v ktorom boli vozíky ťahané nekonečným lanom. 

Hoci prešla štôlňa Lily likvidáciou – odpálenie vstupu, rovnako ako ďalšie ostatné štôlne v Kozích Chrbtoch, dodnes by bolo obnovenie ťažby rádioaktívnych rúd rentabilné aj vďaka nevytaženému ložisku. I keď na Slovensku máme mocnejšie ložiská ako je Jahodná a Novoveská Huta, Hnilčík, v prípade potreby obnovenia ťažby by do úvah pravdepodobne spadalo aj toto ložisko. Sanáciou taktiež prešli aj dve haldy, ktoré sú v teréne stále viditeľné a dochádza na nich ku anomáliám radiačného pozadia.