V srdci uhoľného kopca

Uhoľné baníctvo má na Slovensku viac ako sto ročnú tradíciu, no tá bohužiaľ vďaka druhej vlne útlmu baníctva a nezmyselnej zelenej politike končí aj napriek tomu, že v zemi stále ostáva zásoba lignitu na niekoľko rokov ťažby. Naše uhoľné bane v Handlovej, Novákoch, Cigli, Čári, či vo Veľkom Krtíši počas svojích najlepších čias, keď do útrob zeme fárali stovky baníkov a na povrchu pri úprave uhľlia pracovalo mnoho zamestnancov, mali silnú konkurenciu v Maďarsku. Za čias sovietskeho zväzu medzi sebou súťažili v objeme vyťaženého uhlia, no dnes sú všetky mŕtve alebo v procese postupnej sanácie a likvidácie.

Ešte donedávna fungoval v bani Cígeľ skanzen, kde sa na banskom vláčiku dalo sfárať do jej útrob. Uhoľnú slóju však ani v tejto bani nemal smrtelník možnosť vidieť, preto sme sa v roku 2023 rozhodli vstúpiť do podzemia v Maďarsku dúfajúc, že konečne uvidíme slóju. Naším cieľom bola baňa v meste Farkaslyuk. Jej história je do istej miery podobná bani Bankov v Košiciach. Presnú príčinu uzavretia bane Farkaslyuk nepoznám, no podľa toho, čo sa o nej píše v novinách, prebeho niečo ako privatizácia. 

"György Molnár zo Szegedu začal svoje veľké banícke dobrodružstvo v roku 2009, ktoré sa skončilo v lete 2015. Miestom je Farkaslyuk, banícka osada neďaleko Ózdu, ktorá sa oddelila od bývalej hutníckej pevnosti v roku 1999. Uhoľné bane Ózd Ltd. V januári 2012 začal znovu skúmať oblasť. Jediný vlastník spoločnosti Molnár bol v novembri 2011 optimistom: v roku 2014 hovoril o 500 nových pracovných miestach a začatí ťažby 15-25 miliónov ton uhoľných aktív," napísal v roku 2017 portál Magyar Narancs. Ako tento pokus o obnovenie ťažby dopadol, si môžete pri čítaní môjho blogu domyslieť. 

Po príchode do obce Farkaslyuk sme už z cesty videli ústie bane. Okrem ústia bane na nás čakala aj druhá polovica výpravy, ktorá na miesto dorazila deň pred nami. Hneď v úvode výpravy sa nedozvedáme žiadne dobré správy. Partia, ku ktorej sme sa pridali, si prezrela ústie bane a zistila, že na mreži je nová kladka, a do bane vedú celkom nové káble. Ako bonus sa v okolí začali objavovať divné postavičky z neďalekej cigánskej osady a divne po nás pokukovali. S Filipom sme sa teda rozhodli pozrieť si vstup do bane na vlastné oči. Hoci by sa do bane teoreticky dalo cez mrežu prejsť, nespravili sme tak. Z areálu banského závodu hneď vedľa portálu nás sledoval pracovník zo psom a niečo na nás kričal. Samozrejme, nikto z nás nevedel po Maďarsky, a pán strážiaci areál pre istotu nevedel po anglicky. Skúsili sme sa ho za pomoci prekladača spýtať, či sa do bane môžeme ísť pozrieť, alebo aspoň na kúsok nahliadnúť (a samozrejme načierno prejsť celú baňu :D). Z tohto nášho pokusu o prekábatenie strážnika nakoniec nebolo nič, keďže naznačil, že v bani je problém s plynom (metán a CO2). 

Už sme si mysleli, že sme prišli zbytočne a začali sme sa vracať ku autám, keď znovu na nás strážnik niečo kričal a šiel za nami. V ruke držal baterku a ukazoval, že máme ísť za ním. Pochopili sme, že nám ide ukázať niečo zaujímavé a tak sme šli za ním. Po chvíli sa pred nami objavil vstupný portál s mrežou. Pánko ju otvoril a naznačil, že máme ísť za ním. Vstúpili sme do zaujímevej a netypickej chodby obloženej tehlami. Na zemi sa zachovali pozostatky koľají a nejaká súčiastka pravdepodobne z ventilácie, no chodba viac pripomínala vstup do bunkra civilnej ochrany než banské dielo. Avšak to by sa v tehlovej stene chodby nesmela objaviť diera, za ktorou bola nejaká sivá hornina - uhlie. Až v tomto momente som si uvedomi, že sa nachádzam v druhej skutočnej uhoľnej bani. Chodba však pokračovala niekam hlbšie do podzemia. Pokračovali sme teda v sprievode strážnika a narazili sme na prvú odbočku. V nej končila murovaná časť a začínala drevená výstuž. Odbočka síce pokračovala niekam do neznáma, no pokračovať sme úž nemohli. Pochopili sme, že si len máme rýchlo spraviť pár fotiek a vrátiť sa do hlavnej chodby. 

Keď už sme boli od ústia vzdialení možno 150m, z hlavnej chodby sa odpájali dve bočné. Tie už boli vybetónované. Nedalo mi to a oddelil som sa od skupiny. Vošiel som do jednej z chodieb a našiel som niečo, čo sa podobalo na sklad výbušnín. Chcel som pokračovať, no zvyšok skupiny ma začal volať aby som sa na niečo prišiel pozrieť. To niečo bola veľká uhoľná slója, v ktroej stenách boli navŕtané prieskumné vrty a nejaké nasprejované značky. Podarilo sa to, v čo sme už ani nedúfali. Hoci sme si neprešli niekoľko kilometrovú baňu, v ktroej je údajne vetrecí komín vedúci z jednej chodby až na povrch, ale aspoň sme sa dostali priamo do ložiska uhlia. Niečo podobné na Slovensku nie je možné. A už vôbec by sa na Slovensku nestalo, že do bane nás zoberie strážnik. 

Na záver si teda dáme jeden odkaz v Maďarčine: Constable úr, ha véletlenül olvassa ezt a blogot, az egész csoport nevében szeretném megköszönni a csodálatos élményt és a szénbánya bemutatását. Sok sikert neked. Jó Szerencsét!