V útrobách žiariaceho kopca

Dnes sa spoločne znovu vydáme do útrob uránovej bane bez mena. Nesie iba označenie číslom, a dnes je neprístupná. Pri prieskume tejto štôlne som spravil len minimum fotografii, a to hlavne z dôvodu zachovania utajenia tejto lokality.
Naša cesta ku bani sa začina na rekultivovanom banskom odvale, ktorý však stále vykazuje miernu zmenu radiačného pozadia. Zarážajúce je, že v blízkosti odvalu vyrastajú nové domy aj napriek zákazu výstavby či akejkoľvek rekreačnej činnosti na území dotknutom ťažbou rádioaktívnej rudy. Z odvalu pokračujeme po lesnej ceste, z ktorej sa následne odpájame a stúpame do výšky ústia štôlne. Naša trasa vedie aj cez historické banské pole, o ktorom už hovoria len zmeny čitateľné v teréne. Zhruba po pol hodine stúpania sa dostávame do úrovne vrstevnice, na ktorej je aj ústie štôlne. To však nie je zaznačené v žiadnej voľne prístupnej mape.
Hneď po vstupe do štôlne sa pred nami otvára moderná chodba razená niekedy okolo roku 1960-1970. Vystužená je hajcmanmi a vlnitým plechom, podobne ako vo väčšine U baní z tohto obdobia. Po jej kraji tečie priezračne čistý potôčik, z ktorého voda by možno mohla byť pitná. Precházdame úvodné metre štôlne a pred nami sa otvárajú hneď dve križovatky. Prvá z nich vedie ku skladu výbušnín a následne pokračuje neznámo kam. Vystužená bola len výdrevou, ktorá už stihla spadnúť a skomplikovať tak priechod touto časťou. Vstup do samotného skladu výbušnín je z nejakého dôvodu zabetónovaný, no v strede steny sa nachádza malé okienko cez ktroé sa dá aspoň nahliadnúť. Za odbočkou do skladu pokračuje chodba, do ktorej údajne vošlo len málo ľudí. Od postupu nás odradila spadnutá výdreva, ktorá sa dala buď podplaziť alebo prejsť vrchom. Obe možnosti však neboli veľmi bezpečné, keďže uvoľnená výdreva držala len silou vôle a je otázne, či by sa pod našou váhou neprepadla úplne.
Vraciame sa teda do hlavnej chodby a z nej pokračujeme ku druhej odbočke. Jej pravá vetva je zavalená, no počuť tu dupot. Ten prichádzal od stropu, takže v priestore medzi výstužou a stropom chodby muselo behať nejaké menšie zviera. Záhadou je, ako sa mu tam podarilo dostať, keďže cez vstupný portál to nebolo možné. Znamená to teda, že sa cez zával dá preplaziť cez úzku štrbinu, no neskúsili sme to. Viac ako zával nás zaujala stena vetvy, ktorá odhalovala žilu bohatú na chalkopyrit a mineralizáciu medi vo vorme azuritu. Neodolali sme a pár vzoriek sme si zobrali na pamiatku.
Postupne prechádzame hlavnou chodbou hlbšie do bane. Pred nami sa znovu vetví dvoma smermi, no odbočka je zavalená, a tak pokračujeme pravou vetvou hlavnej chodby. Voda v chodbe postupne začína tmavnúť, a vzduch pozvolne oťažieva. Dostávame sa na miesta, kde vzduch až tak dobre neprúdi. Merač kyslíku však neukazuje výraznejší pokles, a tak pokračujeme až do úseku, v ktorom sú zjavne silné tlaky nadložia. Vzdialenosť medzi hajcmanmi sa postupne zmenšuje a objavujú sa aj prvé deformácie. Profil chodby sa mierne zužuje, a na zemi sa objavuje prvý menší zával tvorený pravdepodobne grafitom. Ten pri nasiaknutí vodou zvyšuje tlak nadložia a tak zvyšuje riziko vzniku závalu. V jednom úseku bola chodba vystužená dokonca aj na zemi. Tu sa sila tlaku hornín ukazuje najvýraznejšie, keďže tlak dokázal nadvihnúť hrubé železo o niekoľko centimetrov.
Za touto zradnou časťou už voda začína postupne stúpať, čo nasvedčuje o prítomnosti závalu. Okrem stúpajúcej hladiny vody sa spustí aj poplach merača kyslíku. Koncentrácia tu klesla pod 19,5%, zvýšila sa koncentrácia CO2 a taktiež stúpla aj hodnota, ktorú ukazoval dozimeter. Pokračovať v prieskume už teda nebolo bezpečné, a tak sme sa rozhodli vrátiť k ústiu. Z tejto štôlne sme neprešli celkovo ani 20%, keďže jej celková dĺžka je niekoľko kilometrov. Tajomstvo jej ľavej vetvy, a rovnako tak aj pokračovania pravej ostáva neodhalené.
Na povrchu som zo zvedavosti priložil k prilbe dozimeter. Za necelú hodinu a pol, ktorú sme v bani strávili, dosiahla radiácia na prilbe hodnotu 0,90 UsV/H, a to sme dokonca neboli ani priamo pri samotnom ložisku uránu. Zároveň je to druhá najvyššia hodnota, ktorú som po prieskume na prilbe nameral.