Zoznam top lokalít

Bane sú v podstate ako ľudia. Každá je iná. Človek starne, baňa mladne. Každá má svoju "povahu", respektíve atmosféru a vytvára dojem. Niektoré sú nudné a nezažívne, iné sú zas dychberúce, a niekedy aj doslova. Už je len otázka vkusu, komu sa aké páčia. V mojom prípade sú to jednoznačne tie temné, chladné a zradné, niekedy až zákerné.

Na prvom mieste teda nebude žiadna iná, než Baňa X, ktorá drží aj iné prvenstvo. Je to moja prvá preskúmaná opustená moderná baňa. Temná, chladná a nebezpečná, pre niekoho až strašidelná. Taká je jej atmosféra, a niet sa čomu diviť, keď za prvej svetovej vojny v nej pracovali zajatci. Avšak aj napriek množstvu závalov je jednoducho nádherná. Hlboká je zhruba 200m, no všetky horizonty okrem 0 sú pod vodou. 

Na druhom mieste je veľmi známa a zradná lokalita, ktorá je opustená relatívne krátko. V roku 2008 sa z nej na povrch vrátil posledný baník, a odvtedy láka mnoho ľudí zo Slovenska aj zahraničia. Za všetko sa však platí daň, a rovnako je to aj v Industriálnej bani Y, v ktorej číha smrteľná pasca v podobe nedýchateľného prostredia a obrovského rizika závalu. Baňa sa verejnosti nedávno pripomenula, keď kontaminovala miestnu rieku svojou "krvou" plnou železa a arzénu. Možno je to jej daň za rozkrádanie, ktoré v nej už dávno začalo, alebo za nevyťaženie bohatého ložiska. Jej meno v preklade znamená Trpaslík, avšak nenechajte sa zmiasť. Je to rozsiahle banské dielo, ktorého značná časť je zatopená a neprístupná pre plyn.

Na treťom mieste sa drží bridlicivá baňa nesúca ženské meno- Klára. Jej história je podobná ako v prípade Bane X, avšak v nej pracovali zajatci počas druhej svetovej vojny. Hlboko v bani sa stále dajú nájsť mená v azbuke, avšak tie sú nič oproti jej temnote. Steny, ktoré doslova požierajú svetlo z bateriek, voda, ktorá v diaľke padá na plech a vytvára zvuky podobné rozhovoru skupiny ľudí. 

Tajomná štôlňa N.K. hlboko v lesoch straší mnoho prieskumníkov. Na fotkách z nej sa čas od času objaví niečo, čo tam tak úplne nepatrí. Pár ľudí malo tú česť stretnúť sa zo strážcom bane. Niekto ho zazrel hlboko v šachte, iný ho zas videl prebehnúť vo vetracom komíne vedúcom na vyššie horizonty. Nech je táto entita už čokoľvek, rozhodne si svojou prácu robí dobre. Či má chrániť prieskumníkov, alebo odháňať zlodejov sa posúdiť nedá, avšak rozhodne pridáva ku tajomnosti už aj tak tajomnej bane. Razená je v tmavej bridlici, a strach z nej ide už len pri pohľade na fotku. Okrem moderného baníctva sa v nej zachovali aj ručne razené úzke chodby starcov, ktoré sa napájajú na široké komunistické prekopy. Preto jej patrí štvrté miesto v zozname.

Na piate miesto sa musíme posunúť v čase o pár storočí, konkrétne do obdobia, v ktorom sa už strieľalo. Nie pomocou Danúbitu, ale za pomoci pušného prachu. Štôlňa nesie hrdé meno Alžbeta, preto si zaslúži prezývku Kráľovná baní. Úvodná časť je tvorená nádhernou výmurovkou vytvorenou bez gramu cementu. Koho neodradí hlbšie blato tesne za vstupom, na toho čaká bohatá náteková výzdoba. avšak bez prsačiek a plazenia túto krásu podzemia neuvidíte.

Bane, ktoré otváral otec a zatváral syn. Aj tak sa dá opísať lokalita na šiestom mieste. Zaujímavosti o tejto baníckej lokalite sú viaceré. Okrem toho, že leží na najväčšej zásobe antimonitu v Európe sa v nej nakrúcal aj film Tereza, avšak rovnaké meno nenesie žiadna zo štôlní. Zámerne tu nezaradím žiadnu štôlňu, pretože každá z nich je zaujímavá. Nutné je však povedať, že celá lokalita je extrémne nebezpečná a stále sa aktívne mení. Je plná porúch, závalov a niekde sa dá naraziť aj na CO2. Preto nikomu neodporúčam prieskum v tejto lokalite, avšak pokiaľ sa nájde jednotka samovrahov, v štôlni Jozef je pekné jazierko, a v inej bani sa (možno stále) dajú nájsť lokomotívy.

Siedme miesto patrí banskému skanzénu na hnedouholnej bani Cigeľ. Pokial sa objednáte na prehliadku, čaká na vás cca 2km jazda vo vláčiku 300m pod zemou (v najhlbšom bode) a zhruba rovnako dlhý okruh priamo v podzemí. Sprievodca tu pracoval ako záchranár, takže dokáže podrobne opísať život baníka, prácu a stroje. Čaká tu viacero prekvapení 😀

Ôsme a deviate miesto predstavujú dve štôlne z rôzneho obdobia, avšak obe sú v katastrofálnom stave a čakajú, kedy niekoho pochovajú zaživa. Prvá je stará cez 800 rokov, a zradná je hlavne jej úvodná časť. Nesie meno Jozef, avšak narozdiel od predošlej bane sa tu ťažil opál. Baňa je obrovská, siaha hlboko pod kopec. Za obrovské riziko ponúka štedrú odmenu v podobe opálovej vody, farieb, a pri veľkom šťastí aj vzorku drahého farebného opálu.

Deviate miesto si drží dedičná štôlňa Artúr razená v období 1928~1930. Aj tu sa najhoršia časť nachádza hneď v úvode. Konkrétne sa jedná zhruba o 150 až 200m závalov. Zával za závalom. Po ich prekonaní čaká na prieskumníkov prekvapenie v podobe studenej vody po kolená a zápachu za sírou. Na konci všetkého sa nachádza zával, "prekvapivo".  Ten sa však nedá preliezť, takže predstavuje konečnú. Síce tu neuvidíte nič extra, avšak tá atmosféra a nebezpečenstvo za to stoja. Odmenou bude vzorka magnezitu, ktorá za dá nájsť v závaloch.

Desiate miesto patrí utajenej lokalite niekde v Maďarsku. Jedná sa o štôlňu dlhú cez 5km, avšak dnu sa nik len tak nedostane. Po zdolaní nízkej a strmej úpadnice sa dá pokračovať na dve strany, jedna však po pár metroch končí závalom a jej druhá odbočka vedie v hlbokej vode neznámo kam. Druha strana je pôsobivá, a hlavne dlhá. Obsahuje dve úpadnice vedúce nahor, zatopenú šachtu (v ktorej je zelená voda), ale hlavne jednu zradnú chodbu. Oddelená je múrom s označením CO2. Bez meračov koncentrácie kyslíku môžete na túto časť zabudnúť, rovnako tak pri nízkom tlaku vzduchu. Vtedy sa z nej valí CO2 do značnej časti bane, aj keď je dobre vetraná ako celok. Po prejdení múrom sme pocítili teplo a merač sa ustálil na hodnote 18~19% O2. Po pár metroch odstupuje zavalená odbočka. Cez tento zával za žiadnu cenu nepreliezajte, pretože už sa odtiaľ nedostanete. Naša Maďarsko - Česko - Slovenská výprava ho však preliezla a dostala sa do sauny. Teplota rapídne stúpla, merače hlásili poplach a po pár sekundách za závalom mi nebolo všetko jedno. Koncentrácia O2 tu klesla len na 8.9% pri atmosferickom tlaku 1025hPa. 

Hoci historické kresanice veľmi nemusím, na jedenástom a zároveň poslednom mieste zoznamu je Dubnická kresanica, znovu opálová. Jej skutočné meno nepoznám, pretože sme ju objavili náhodne. Hoci je čiastočne zatopená, dá sa v nej spraviť pár fotiek. Celkovo je zaujímavá hlavne pre svoju zachovalosť bez jediného závalu, a jedinečná príbehom, ktorý sa viaže ku jej objaveniu, avšak to je už na iné písanie...

Zoznam sa čoskoro rozšíri o novú modernú štôlňu. Avšak tá stále čaká na prieskum.

Fotky sú v rovnakom poradí ako bane v článku!